štvrtok 16. októbra 2014

Tofu tvaroh

Naozaj milujem tofu. Vo všetkých možných podobách a všetky možne príchute. Údené, lahôdkové, bazalkové, chilli, tie môžem jesť aj surové a stále. Biele si však musím nejak dochutiť. Nedávno som objavila, že biele tofu je úžasné nasladko. Dlho predlho sa chystám spraviť tofu cheescake a keď sa k nemu dokopem, bude tu hneď zavesený. Zatiaľ si z neho aspoň robievam sladké raňajky. V poslednej dobe som si totižto všimla, že jem nejak veľa jogurtou a tvarohu. Mám ich rada, ale viem, že mlieko nieje pre náš organizmus dobré. Samotné mlieko už nepijem veľmi dlho. Popravde mi vôbec nechutí. Je to pre mňa aj nelogické piť mlieko. Sme predsa jediné cicavce, ktoré ho konzumujú aj v dospelosti a to ešte aj z iného živočíšneho druhu. Mlieko a najmä to kravské slúži na to aby z malého teliatka za krátku dobu vyrástla veľká krava. A nechcem ani myslieť na tie všetky antibiotiká a steroidy, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Na druhej strane som pokrytec a veľký pretože jogurty a tvarohy mám veľmi rada. Pravdaže nie tie ochutené, plné cukru a kto vie ešte čoho. Klasika biely a prihodiť tam kde tu nejaké semiačka, škoricu či kakao alebo kokos. Tak to mám najradšej. Dokonca mám veľmi rada rôzne fitness recepty, ktoré využívajú najmä tvaroh a neobsahujú múku. Netvrdím, že je to až také hrozné s tými mliečnymi produktami, ale keď mlieko môžem nahradiť sójovým, prečo kde tu nenahradiť tvaroh tofu.
Minulé ráno som si na raňajky spravila veľmi dobrý tofutvaroh


Je to naozaj veľmi rýchla a chutná alternatíva na raňajky. 
Čo budeme potrebovať ? (1 porcia) 
1/2 bieleho tofu 
1 PL strúhaného kokosu 
1 PL čistého kakaového prášku 
trochu javorového sirupu alebo iného sladila 

Všetko spolu zmixujeme tyčovým mixérom a voalá dobrú chuť .) 

Tie jesenné rána

Viete musím povedať, že sila zarieknutia je naozaj veľmi silná. V utorok mi hovorí kamarátka "Všetci sú chorý len ty sa držíš, musíš mať silnú imunitu." Pravdaže som si po tej vete nezaklopala na drevo a iba som si povedala že to je určite vďaka toľkej zeleninke, ktorú teraz papám.
Bohužiaľ scenár v stredu ráno vyzeral nejak takto: upchatý nos, bolesť hlavy, teplé čelo a nepríjemné škrabanie v hrdle.

Môžu tieto čarovné sily fungovať tak rýchlo? Hneď som však vedela, že v tejto dobe naozaj nemám čas byť chorá a musím bojovať so svojím telom čo najviac to pôjde. Preto ako doplnok raňajok bol čajík, ktorý sa niesol v zmysle čo dom dal a malo by to odháňať chrípku. Nevyzeral najlákavejšie, to teda nie, ale popravde, chutil celkom dobre. Keby sa ešte nejak dochutil a možno s troškou póriku či cibuľky by to bola aj fajn indická polievka.


Viem že nevyzerá najlákavejšie ale po vypití ma hneď nakopol. Okamžite som cítila ako sa nosné dutiny uvoľňujú, hrdlo prečisťuje a teplotu posielam prvou triedou rovno do zadku. 
Čo obsahuje môj čarovný nápoj ? 

pondelok 13. októbra 2014

Reštart

Zaujímavé pozerám sa na kalendár a tuším posledný príspevok som napísala pred dvomi mesiacmi, čo je viac ako len žalostné. Mala by som mnoho výhovoriek a vytáčok, ale k čomu by boli dobré ? Pôjdem s pravdou von.
Ku koncu prázdnin som nejak tak bojovala so sebou. Mám pocit že obdobie dospievania, alebo teda premena z mladého dospelého na dospelého človeka je pre mňa nejaká náročnejšia ako pre iných, taká menej prirodzenejšia. Musím povedať že sa hnevám sama na seba. Stále sa sťažujem ako zabíjam čas pred počítačom a pri tom nerobím nič produktívne. Posledný mesiac prázdnin bol žalostný, naozaj som nevedela čo so sebou. Najhoršie na tom bolo, že ma ani nič nebavilo. Vedela som, že mám kopec času na knihy ale ja keď som začala nejakú čítať po chvíľke som prestala a bola zase v takom to svojom..... za počítačom a s výčitkami svedomia, že zabíjam svoju mladosť. Nemala som do čoho pichnúť a po pravde sa mi do ničoho ani pichnúť nechcelo. Naozaj na slučku. Možno to bolo aj tým, že som nebola zvyknutá na tak dlhé ničnerobenie, keďže mi škola začínala až nejak v polke septembra. Za ten čas som strávila veľa času so sebou a s mojimi myšlienkami a nebolo to nič čo by sa mi páčilo.
Ale už dosť plakania nad svojou neschopnosťou. Našťastie sa totižto pomaly vzchopujem. Keďže začala škola, naplno, zaberá mi dosť veľa času a ja som rada. Naozaj vám poviem, že ma to štúdium baví, aj keď to nieje to čo som chcela robiť, iba také priblíženie k tomu. Takisto sa mi ako tak zabehla brigáda a ešte som sa zapísala aj na kurz jógy ako som už tuším spomínala v niektorom zo starších príspevkov. Zatiaľ bola iba prvá hodina ale odchádzala som po nej s nezmyteľným úsmevom na tvári a nemôžem sa dočkať ďalšej lekcie. Čiže čas mám zaplnený a ja som za to veľmi rada, aj keď sa sťažujem každý deň koľko toho je, musím povedať že si užívam tento život v pohybe a od letnej letargie sa po malých krôčkoch konečne rozhýbavam a liečim svoju myseľ :). Aby som sa vyhla bezcieľnemu sedeniu za počítačom, rozhodla som sa, že opäť budem písať kedy tedy niečo na svoj blog. 
Stravujem sa sále zdravo, snažím sa teda a pomaly ale isto ma začína oslovovať makrobiotika, ktorá je pre mňa veľmi zaujímavá a myslím, že by som v nej mohla nájsť odpoveď čo sa týka mojich stravovacích návykov. 
Tak na blog budú pribúdať zdravé recepty ale aj tie nezdravé, ktoré pečiem iba tak pre radosť svojim známym. S priateľom sme sa totiž rozhodli, že je vždy príjemné doniesť niečo upečené keď niekam ideme a užívame si čas kedy spolu pečieme. Pravdaže ešte niesom natoľko zdravá aby som ja chutnala tie lákavé mňamky ale pre tento prípad je tu predsa priateľ a kamaráti, ktorým sladké dobroty vždy vykúzlia úsmev na tvári a mne to robí tak veľkú radosť. 
Teraz naposledy sme robili naozaj ľahučkú tortu z arašidového masla (receptík na krásnom blogu http://live-to-bake.blogspot.sk/) a úžasné cookies od Nigelly (receptík na najúžasnejšom blogu http://angiebakes.com/ :)). Všetkým moc moc chutilo a ja som bola spokojná že ostatný papkajú s takou radosťou.


Úžasné cookies, ktoré rozvoňajú celý dom vanilkou :)