sobota 1. augusta 2015

Zmeny v mojom živote

Mala som menšiu pauzu od môjho blogu a teraz som si uvedomila, že koľko vecí sa zmenilo od minula čo som sem písala. Tuším naposledy to bolo nejak vo februári ach zakopať ma niekam. Nejdem teraz rozoberať prečo som mala takú dlhú pauzu, dnes sa chcem totižto podeliť o úplne inú vec. 
Už asi tri či štyri mesiace som zo svojho jedálnička vyradila skoro všetky živočíšne produkty a musím povedať že som veľmi dobre spravila. Slovíčko skoro všetky používam z toho dôvodu, že sa za vegána úplne nepovažujem, nemám rada tieto pomenovania, ktoré človeka niekam zaraďujú, a hlavne med stále jem a väčšina vegánov sa vyhýba aj jemu. Nekonzumujem ho pravidelne, občasne na dosladenie niečoho alebo ak mám málo energie tak malou lyžičkou medu ju rýchlo doplním, plus určite nemusím rozprávať o tom množstve vitamínov a minerálov, ktoré obsahuje. Pravdaže musí to byť dobrý medík od včelára, najlepšie sa popozerať po ňom na nejakom farmárskom trhu alebo sa pýtať priamo od včelára. 
.
No ale vynechala som úplne mliečne produkty, aj ryby, ktoré som si občas aj ako vegetariánka dávala pokrytec, a momentálne aj vajíčka. Tie vajíčka MOŽNO niekedy ešte zaradím do jedálnička, ak mi budú chýbať ale zatiaľ predstava miliónov úbohých sliepok natlačená na miniatúrnom priestore a masové zabíjanie malých kohútikov, ktorý sa im na nič nehodia, je omnoho silnejšia. Ale ako som hovorila nechcem sa nikam škatulkovať. Budem jesť tak ako to budem cítiť a teraz sa cítim výborne. Vyhovuje mi stravovanie založené na daroch prírody, som asi najväčší milovník zeleniny, obilnín oh moja láska pohanka :D  a strukovín ooh môj milovaný cícer. A tak si teraz žijem aj keď som si predtým nevedela predstaviť život bez jogurtov, syrov, vajíčok a pozrime sa teraz.
Zistila som totižto, že nesmieme sa báť skúšať nové veci. Ak chceme niečo skúsiť, ako napríklad nové stravovacie návyky, ale bojíme sa že ako to zvládneme, musíme iba prekročiť našu konfortnú zónu a skúsiť to. Život je predsa dostatočne dlhý na to aby sme zistili, čo nám vyhovuje. A takisto neznamená, že keď niekomu vyhovuje niečo iné, bude to vyhovovať aj mne. Každý sme predsa iný a preto musíme skúšať. A keď to skúsime a zistíme, že to nieje pre nás to pravé, nie sme predsa ničím viazaní a kludne môžeme spraviť krok späť alebo krok vpred, a znovu prehodnotiť čo by bolo pre nás to pravé.
:)

 Takisto musíme začať počúvať samých seba. V dnešnej dobe počúvame všade naokolo aké je mäso dôležité, koľko musíme prijímať bielkovín a sacharidy sú poväčšine nepriateľ číslo jeden. Je to však všetko až taká pravda? Naozaj potrebujeme až toľko bielkovín? Sú živočíšne produkty naozaj také dôležité? A vôbec ak sú také životu dôležité, prečo sa tak hrozne správame k tvorom vďaka ktorým ich máme? Držíme ich v nehanebných podmienkach, vraždíme nehumánnym spôsobom a neuvedomujeme si to že sú to živé stvorenia, ktoré dýchajú, cítia, žijú. 
Nechcem tu teraz až tak do hĺbky rozoberať morálnu stránku človek vs. zvieratá, možno inokedy, chcem len povedať, že by sme mali otvoriť oči a načúvať svojmu vnútru a zistiť čo je správne. 
Priznám sa ale, že som bola rovnaká. Denne som do seba cpala jogurty a tvaroh, lebo sa hovorilo že to je dobré nie? Veľa proteínov a málo sacharidov, to predsa chceme nie? Nebudem popierať to že mi to chutilo, ale všímala som si že som potom nafúknutá unavená, necítila som sa dobre. Po tvarohu mi bolo vyslovene ťažko, ale presviedčala som sa, že to nieje z toho veď to je predsa také zdravé. Lenže ako som prekročila pohodlie jogurty som vymenila za ovocie, orechy, sójový jogurt, či rastlinné mlieko s chia cítim sa omnoho lepšie. Musím povedať, že teraz mi je normálne neprirodzené predstaviť si že jem nejaký mliečny produkt, materské mlieko iného cicavca a ešte k tomu vysoko spracované. 
Takže zatiaľ asi tak. Budem sa teda snažiť aj sem pridávať čo najviac receptov založených na rastlinnej strave a vy rozmýšľajte o zmenách vo svojom živote, ktoré ste chceli spraviť ale vyhýbali ste sa im iba preto že ste sa báli alebo ste boli veľmi pohldlní. Hovorím vám smelo do toho a neškatuľkujte sa do žiadnej kategórie to vytvára iba hranice a strach a ten predsa chcem spolu prekročiť :) Ako som spomínala, netvrdiť o sebe že teraz som vegetarián/vegán takže sa tak stravujem. Potom sa stane iba to, že častejšie budeme mať chuť na "zakázané" veci a budeme sa cítiť spútaný a nebude sa nám to páčiť. Ak máte raz za čas hroznú chuť na to mäso tak si ho dajte. ďalej sa ale môžete stravovať na rastlinnej strave. Hlavne čím menej sa budete viazať nejakými pravidlami tým viac zistíte, že vám vlastne tie veci ani nechýbajú, či už je to mäso, mliečne produkty alebo kludne aj cigareta, či iná závislosť. Osloboďme sa a otvorme oči :) 
No myslím že pre dnes som sa už povedala veľa toho čo som mala na srdci, snáď aj vám bol článok k niečomu prospešný. Ako ste na tom vy?  Bojíte sa presahovať svoje hranice alebo tiež sa s radosťou púšťate do každej zmeny? 
Not Afraid !

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára